Osadzovanie vyľudnenej Komárňanskej župy začiatkom 18. storočia sa spája s menom krajinského sudcu grófa Jozefa Eszterházyho Antala. V tom čase sa do Alsógally a Felsógally prisťahovalo nemecké obyvateľstvo a do Bánhidy prišli slovenské rodiny. Pomník bol odhalený v roku 2001, hlavne z iniciatívy vtedajšieho poslanca mestskej samosprávy Miklósa Petrássyho, zo súkromných zdrojov a príspevku Nadácie za krajšie prostredie v Tatabáni.
Na úzkom podstavci stojaci husár na koni, so zdvihnutou šabľou, sa díva na dedinku učupenú medzi kopcami Vértés a Gereče, kým kôň pod ním netrpezlivo tancuje. Výška sochy je 6 m.

Zdroj: https://www.kozterkep.hu/~/4986/grof_eszterhazy_jozsef_antal_lovasszobra_tatabanya_toth_bela_2001.html

Toto dielo, ktoré sa nachádza v parku sôch, jedinečným spôsobom prezentuje symboly udalostí roku 1848.
Kruh obrovskej kokardy drží ruka, stužky kokardy tvoria podstavec a cez kruh, ako bránou času, cvála jazdec do lepšej budúcnosti.
Slávnostná inaugurácia sa začala vojenskou hudbou 25. pechoty Györgya Klapku. Po recitácii Sándora Poroszlaya pozdravil prítomných starosta Csaba Schmidt, a po skončení programu Baníckej tanečnej skupiny, odhalili sochu spoločne s jej tvorcom, Dávidom Tóthom. Dielo predstavil verejnosti historik umenia Gábor Pokornyi a posvätili ju otec Attila Gedő a reformovaný farár László Hamar.

Zdroj:
https://www.kozterkep.hu/~/29112/Az_1848_49_es_forradalom_es_szabadsagharc_emlekmuve_Tatabanya_2016.html

Jozef Fieba (* 8. marec 1819, Vértesszőlős - † 16. november 1893, Győr) bol katolícky kňaz, pôsobil v Bánhide a Síleši (Vértesszőlős).

Prvého júla 1849 Haynau vydal vyhlásenie, v ktorom sa vyhrážal okamžitým vojenským súdom každému, kto sa zapojí do národnooslobodzovacieho boja. Kňazom kládli za vinu aj to, ak z kazateľnice vyhlásili rozhodnutie uhorského snemu o zosadení Habsburgovcov z trónu.
Vtedy sa začala románová história skrývania, lapania a uväznenia Jozefa Fiebu a jeho troch druhov (Jozefa Lászlóa, reformovaného kňaza z Kocsu, Ferenca Győrfyho, učiteľa z Taty a Sándora Tótha, notára z Orszláňu).
Reformovaný farár z Kocsu a učiteľ z Taty utiekli pred cisárskymi oddielmi a prišli do Bánhidy k Jozefovi Fiebovi, ktorý sa práve tiež chystal na útek. Chytili ich vo Vrteži.
11. júla odvliekli zajatcov do Nagyigmándu a každý dostal 50 palíc.
Do novembra 1849 boli väznení v kasárňach v Prešporku, ktoré boli preplnené politickými väzňami. Troch spoluväzňov Fiebu postupne prepustili, jeho však na základe tajného udania odsúdili na 8 rokov žalára. Previezli ho do Olmützu, kde ho držali v neľudských podmienkach do roku 1852.
„Jozef Fieba bol politicky i nábožensky vzdelaný, slobodomyseľný, nadaný, osvietený muž, a hoci bol slovenského pôvodu, telom i dušou to bol maďarsky cítiaci človek.” 

Zdroj: 
https://www.kozterkep.hu/~/14032/fieba_jozsef_emlekoszlop_tatabanya_sallo_istvan_1989.html

Socha zobrazuje farára Bélu Makka, ktorý slúžil v období medzi rokmi 1921 – 1951 v rímskokatolíckom kostole Sv. Michala v Bánhide.